Sieň slávy - Martin Baláž

Vernosť. Práve táto cnosť doviedla Šulekovského šuhaja až do Železnej siene slávy. Unikátny, to je asi je asi najvhodnejší prívlastok pre vášnivého fanúšika Nemeckej spolkovej republiky z čias minulých, no v tomto prípade najmä účastníka všetkých desiatich Slovakmanov 226. 10 krát preťal cieľovú pásku jediného dlhého triatlonu na území Slovenska a tak sa právom zaradil do Železnej siene slávy.

Viac už metalista triatlonista o sebe a o nás:
Uprostred horúceho leta 2012 som v Piešťanoch na brehu majestátneho Váhu dobehol do cieľa Slovakmanu. Bol to výročný desiaty Slovakman a ja som jeho cieľovú pásku preťal po desiaty krát. Keď si v duchu vybavím všetkých 10 ročníkov zdá sa mi to až neuveriteľné. A za ten čas mi tento pretek prirástol k srdcu. Veď ho poznám od jeho zrodu, vybavujem si každý ročník a aj vďaka nemu mám kopu skvelých kamarátov, nezabudnuteľných spomienok, zážitkov, skúseností a niekoľko GB fotiek a videí na hardisku.

Ako to začalo?

Slovakman 2003. Prvý ironman v mojom živote. Pretek, na ktorý mám najviac spomienok. A keby to bolo možné, chcel by som ho prežiť ešte raz. Pretek, ktorý ma dostal. Hoci som v cieli tvrdil, že nikdy viac Ironman, o rok som znovu stál na štarte. A na ten ďalší znovu, priťahovaný možnosťou posúvať svoje vlastné hranice. A každý rok som sa chcel zlepšiť.
Slovakman sa stal mojim každoročným rituálom, niečo ako indiánsky Slnečný tanec.

Nebolo mojim cieľom absolvovať všetkých 10 ročníkov, to prišlo tak nejako samo. Ale je pravda, že asi od 7-8 ročníka mi kamaráti triatleti začali pripomínať, že séria by sa nemala trhať. No a dokončiť deväť ročníkov a nepostaviť sa na štart desiateho? …to sa nedá! A tak som za 10 rokov existencie Slovakmana na jeho tratiach odplával 38km, odjazdil 1800 km a odbehol 422km. Zažil som všetky druhy počasia od príjemne zamračeného cez dážď a silný vetrisko až po búrku a tropickú horúčavu. Po desiatich rokoch môžem povedať, že všetky ročníky boli skvelé a hoci som zažil aj atmosféru kvalifikačných pretekov série Ironman, Slovakman je pre mňa stále pretek č.1!

Veľmi stručná štatistika:

Najhorší čas: 12:37:23 (2003)

Najlepší čas: 9:20:09 (2010)

Ako to skončilo?

Ešte to neskončilo! Ten najlepší, životný Slovakman je ešte stále predo mnou!!!
Tieto riadky by som však nepísal, pokiaľ by sa Paľo a Vlado každoročne nepúšťali do organizácie tohto pre nás už dnes legendárneho preteku. Za to im patrí obrovská vďaka. A preto želám im ešte veľa energie, nadšenia a chuti do organizácie ďalších ročníkov. Chlapi ďakujem vám obom, ale taktiež všetkým, čo vám pomáhajú. Urobili ste obrovský kus poctivej práce. Ste borci! Vidíme sa na štarte!

ALOHA!