Sieň slávy - Marek Nemčík

Čo napísať o tomto teraz citujem triatlonovú legendu Jardu Hýzla: Triatlonovém bláznu v nejlepším možném smyslu tohoto slova, který si jede své blues a už se mu to tak zažralo do života, že asi bez toho nebude moct žít. Ironman je pro něj životní styl. A Mareček je hlavně, skvělý člověk a kamarád.

Áno reč bude o Marekovi Nemčíkovi, novom členovi siene slávy Slovakmanu.

Tento “absolutne neriadený živel, samorast s vlastnou hierarchiou hodnôt, proste dokonalý exot je ako priroda. Ráta len s veľkými číslami! Ironmanu ako takému on dáva ešte väčšiu globálnosť. Pri ňom človek stráca konkrétny cieľ, miesto, čas. Jednoducho pri ňom neexistuje zooming! Buď má korene ešte od Bonapartistov, keď vpadli do Ruska, eventuálne ho tam na tom východe zanechali Banderovci:)” … (mimochodom, toto je názor nikoho menšieho ako zatiaľ trojnásobného Havajistu Martina Šimkanina) … sa upísal zvláštnej úchylke zvanej Ironman niekedy hrozne dávno a zatiaľ to dopravcoval k 42 úspešne dokončeným pretekom, čo je ďaleko najviac spomedzi všetkej Slovače.

On sám asi nebude nadšený takouto formou prezentácie, ale niekedy, ako celebrita musí strpieť aj toto.

Dokonca sám najväčší Petr Vabroušek si myslí, že “Marek je ztělesněným toho nejpozitivnějšího, co účast na Ironmanech obnáší: přátelství, dobrá nálada, legrace, prožitek postavený nad výkon vyjádřený řečí docíleného času. I on se samozřejmě v každém závodě snaží o co nejlepší výkon, případně vylepšení osobního maxima. Na rozdíl od mnoha jiných nepodřizuje ale 100% tomuto cíli. Naopak je schopen ubrat 20-30% z vlastního výkonu a rozdat je dalším desítkám lidí před startem, při závodě samotném i po něm! Vždy, když se spolu ocitneme na startovní listině libovolného závodu, je mi jasné, že si to užijeme naplno od předstartovní horečky až po fázi doplňování energie po závodě.”

Marek je v podstate multitalent. Ide mu úplne všetko, zoberie do ruky hoci-aký hudobný nástroj – zahrá, dáte mu klávesnicu napíše perlu, aká sa len tak hoci-kedy nečíta, zorganizuje, zariadi snáď úplne všetko, ale je ho v podstate nič z toho nezaujíma tak ako ten bláznivý triatlon. Jediná vec na svete, na ktorú nemá 100% talent, ale keď ho miluješ, tak nemáš čo riešiť.

Proste, Marek je (aspoň podľa Mira Jarošinca ) “čistý blázon, ktorý to ešte nemá v hlavičke usporiadané, ale o to sa viac snaží. Ak ho to neprestane baviť, tak penziu strávi na Havaji na invalidnom vozíčku, ale už ako chodiaca legenda. Proste je to živý prírodný úkaz z východu a to ho predurčuje sa stať maskotom OH 2222. Chváliť ho veľmi nemôžeme, lebo potom mu naprší do nosa a doje..ť ho nemôžeme, lebo skončí v depkách. Tak jemnúčko okolo neho, ako okolo vajíčka. Ináč fasa chalan.”

Marek “žije triatlonom 24 hodín denne a 365 dní v roku. Dáva triatlonu neskutočne energie a hlavne pozitívne smerovanie . Je neskutočné koľko ľudí vie nadchnúť pre triatlon a byť vzorom k prvým krokom k triatlonu. A v neposlednej rade Marek dokazuje, že triatlon nie je len o víťazstvách v celkovom poradí, ale hlavne o osobných víťazstvách. Som rád, že ho poznám a môžem sledovať jeho kroky …. kia kaha my friend ” povedal Marekov veľký kamarát Michal Varga.

Tento východniarsky uragán patrí do koloritu dlhých triatlonov na Slovensku ako časovkárska prilba na triatlonový špeciál. Aj vďaka svojej extravagancii je však neprehliadnuteľný i na svetových Ironmanoch. Ak jeho progres bude pokračovať, tak o chvíľu mu bude 52 týždňov v roku na 52 Ironmanov málo. Želám železné zdravie a nech si udrží oceľový entuziazmus do budúcnosti. Povedal sám Karol Prvý niekedy aj Džalaj prezývaný.

To, že Marek ovplyvnil aj predchádzajúcich členov siene slávy Slovakmanu je zrejmé zo slov Maťa Baláža (tretieho člena siene slávy). Ten hovorí : “V lete roku 2003 som nočným rýchlikom pricestoval na triatlon do Vyšných Ružbachoch a počas pretekov som si všetku batožinu odložil do Fiatu Punto patriaceho najusmiatejšiemu, najukecanejšiemu a veľmi priateľsky vyzerajúcemu pretekárovi. Po preteku som sa dozvedel že sa volá Marek Nemčík, že žije niekde strašne ďaleko na východe (takmer v Ázii), a keďže bol úplný blázon do triatlonu aj kopu informácií o tomto športe – o pretekoch vo svete, o Havaji, o Jurgenovi Zackovi, Hellriegelovi, de Boomovi a že mám strašný bike a mám si kúpiť lepší. A odvtedy sa naše cesty pravidelne na pretekoch aj mimo pretekov stretávajú. Dobrá nálada a obrovské nadšenie pre triatlon tohto borca stále neopúšťa a chvíle keď sa z nás stávajú súperi len upevňujú naše priateľstvo. Uzavreli sme spolu obrovské množstvo stávok, naplávali, najazdili a nabehali kopu kilometrov, vypili litre metaxy a zažili niekoľko silných chvíľ. Takých, že som chcel aby trvali navždy. Mám toho chlapa naozaj rád.”

Marek nezanechal stopy iba vo svojej rodnej hrude, ale taká celebrita ako je Pepíno Svoboda si o ňom myslí, že “kromě toho, že je můj jediný opravdový zahraniční bratr je také někdo kdo pro Ironmana žije, jelikož Ironman žije v něm. Je to asi nejsilnější sportovní a lidská symbióza, kterou jsem měl možnost za více jak 23 let v tomto sportu poznat. Marka mám prostě rád a těším se, že spolu podnikneme ještě spoustu objevných cest. Jedna z věcí, kterou na něm mám velmi rád je jeho zapálení pro vše co dělá! Protože když to dělá, tak do toho dává vše!”

… áno toto je náš Mareček, človek pre triatlon zapálený a akoby náš spoločný priateľ Jožko Bezák povedal: “nemusí byť trafený silno ale presne, bez aeročapice cyklistickou botaskou a potom duje a duje, všade, kde ho vietor zaveje.”

O jeho ľudských hodnotách je škoda polemizovať. Maťo Holečko to vidí takto: “Marek je môj veľký brat. Človek, ktorému vďačím za všetky moje triatlonové zážitky za posledných 5 rokov. Je to pre mňa obrovská vec.”

Proste, je to chalan, ktorému síce už vykukujú šediny na je ho veľkej XXL hlave ale duchom je to stále dieťa. Asi aj preto má stále problém pochopiť rodinný život, jednoducho do tohto stavu ešte nedospel, ale napriek tomu má vždy najkrajšiu kosačku zo všetkých. Adrejovi Cibulkovi sa rozhodne najviac páčil legendárny GT ZR 2.0.

O jeho vzťahu k triatlonu jasne hovorí aj fakt, že od uvedenia do siene slávy, po napísanie tohto článku stihol dokončiť už svojho 43. Ironmana. Na štart sa postavil s ešte nedoliečeným zlomeným rebrom (mimochodom, zlomil si ho pri triatlonovej afterparty), s mesačným tréningovým výpadkom, ale Ironman vo Švédskom Kalmari mu nemohol újsť. Ako Peťo Štupák hovorí: ” Je to masochistický blázon, ktorý je schopný ísť za sezónu 10 ironov a na polovici z nich sa doslova doplaziť do cieľa len pre radosť z dokončenia.”

Tak toto je Marek Nmečík, nový člen Železnej siene slávy. Chalan s obrovským srdcom, ktorý nám mnohým zmenil pohľad na svet, alebo prevrátil život naruby.

Ďakujeme ti Mareček, že si tu medzi nami.