#pretekamdoma je jedným z hesiel tohtoročného Slovakmana. Pandemická sezóna zamiešala tréningovými plánmi a pretekové kalendáre doslova potrhala. Napíše tak rôzne neočakávane príbehy.
Jedným z nich je aj Rudolf Krutý, zverenec Petra Vabrouška, ktorý už má za sebou niekoľko zahraničných pretekov, ale piešťanskú premiéru v hlavnej kategórii si odbije až tento rok.
Bude to prvý Slovakman, kde budem štartovať ako jednotlivec. Raz som sa už týchto pretekov zúčastnil, ale len ako člen štafety. Takže predstavu o pretekoch mám, viem, že býva štandardne horúco, ale napriek tomu (alebo vďaka tomu?) sú to krásne preteky.
Ideálny scenár je, aby som bez nejakých vážnejších problémov prišiel s úsmevom do cieľa. Obavy nemám žiadne, skôr rešpekt tak ako vždy, keď štartujem na dlhom triatlone a celej “ironman” vzdialenosti.
S triatlonom som začal niekedy v roku 2014 a svoj prvý pretek som absolvoval na jar 2015, kedy ma môj priateľ a tréner Petr Vabroušek vytiahol na Challenge Wanaka.
Celý život som športoval, síce nie profesionálne ale stále niečo. Šport bol a je súčasťou môjho života. Pred triatlonom som dosť bicykloval a behával. Potom som spoznal Petra a už to išlo nejako samo. Zo zábavy sa stala životná vášeň.
Triatlon sa postupne pre mňa stal nielen zábavou vo voľnom čase, ale životným štýlom. Dlhé trate v triatlone si buď človek zamiluje alebo znenávidí. Mne sa stalo presne to, že som sa v tomto športe našiel. Zároveň mi tento šport priniesol do života nových priateľov a vďaka tomuto športu som v rámci pretekov spoznal miesta, kam by som len tak nešiel.
Sú dva. Môj prvý triatlon, už spomínaný Challenge Wanaka 70.3, a druhý IRONMAN Vichy, kde som úspešne dokončil svoj prvý dlhý triatlon. V oboch prípadoch som mal v cieľovej rovine slzy v očiach.
Je to presne tak, plán na sezónu bol úplne iný ako je teraz. Prvé týždne po prepuknutí pandémie som ako každý nevedel, čo bude a čo sa vlastne deje, bola to neistota. Preteky sa postupne rušili a musím priznať, že aj moja motivácia sa vytrácala.
Potom však prišiel impulz v hlave, že toto je ten rok kedy treba určite absolvovať domáce preteky a teda prišla nová inšpirácia – Slovakman.
Triatlon je pre mňa forma oddychu a relaxu z bežného pracovného života. Tak k tomu aj pristupujem a podľa toho si robím športové (tréningové alebo pretekové) plány. Tento rok je to teda Slovakman, zvyšok sezóny voľne dokončiť a budúci rok verím v absolvovaní pretekov, ktoré boli v pláne na tento rok.
A sen? Samozrejme. Asi rovnaký ako väčšina nás, ktorí sa venujeme dlhému triatlonu - raz sa postaviť na štart legendárneho havajského Ironmana.
Jednoznačne bicykel.
Áno veľmi, už nech je 1.8. - 7.00 ráno a nech znie Highway to Hell.
My len dodáme, že nielen Rudymu, ale aj ostatným na štartovke držíme budeme držať palce. Do soboty ostáva už len pár dní, vylaďte tréning, oddýchnite a tešíme sa na vás v piatok v Piešťanoch.