Eduard Urban

Prvý československý IRONMAN držiteľ rekordu od r. 1991/1992 v Česku do r. 1999. Na Slovensku je stále držiteľ rekordu od r. 1991/1992 do dnešných dní. Absolútny Slovenský triatlonista dvadsiateho storočia. V roku 1992 sa Edo nominoval na Hawaj na medzinárodných súťažiach. Pozvánku na Havaj dostal na podklade medzinárodných vynikajúcich výsledkov, ale tento raz musel hradiť všetko sám.

Financoval ho priateľ zo školy Ing. Ivan Baláž. Umožnil Edovi aklimatizačný pobyt takmer mesiac pred pretekmi na Havaji. V Rakúsku kúpil Edovi karbónový bicykel s titánovými kolesami a špicami. To bol úplne iný bicykel, tvrdý a ostrý, dokonalý triatlonový „poršák“ so špičkovými prevodmi, presne dimenzovanými rozmermi. Edo plánoval „stiahnuť“ pozíciu o polovicu. Tak sme o tom hovorili, treba stiahnuť umiestnenie na 60. alebo 70. miesto. Netušili sme že to bude 51. miesto. Mal natrénované každodenné kilometre „šprintov“ vo vode.

Bicykel mal natrénovaný v kopcoch medzi Komárnom a Banskou Bystricou cez Banskú Štiavnicu. Bežne behával tréningový maratón 44km pod 2h 25min medzi Komárnom, Kolárovom a späť. Trénoval v umelej alternatívnej 90% vlhkosti a 39 °C horúčave. Sledovali sme rozdiely medzi iontovými nápojmi a výkonmi.

Mal dokonale pripravené telo a napriek tomu sme si povedali: Musí šetriť energiu aby vedel stále čo robí. Nenechať sa strhávať do slepej súťaže.Z vody vybiehal v prvej desiatke asi na 7. pozícii. Na bicykli sa držal v tesnom závese prvých sedemdesiatich. Musím poznamenať, že triatlonisti majú vynikajúco natrénované “bicykle”, ale… Takže Edo stratil na bicykli takmer 80 miest, ale vedeli sme, že v maratóne opäť bude predbiehať.Po prezutí na maratón sa situácia začala rysovať ako v rozprávke.

Diváci videli, žasli a burácali pri ceste. Edo pozvoľna a vytrvalo predbiehal maratóncov doslova ako staroveký bežec. Bez zastávky, počas behu sa oblieval nápojmi, občas niektorý aj vypil, sem tam zjedol banán, ale to najdôležitejšie bolo, že držal tempo.Do cieľa vbiehal ešte plný energie na 51. pozícii v neuveriteľnom zlepšení v čase 9h 17min 20sec, o 40 minút lepší oproti vlaňajšku.

V ten deň sme si hovorili: O rok to bude útok na prvú desiatku. Eduard mal iba 26 rokov.

V absolútnom poradí obsadil 51. priečku svetového poradia.

V kategórii M25-29 /muži 25 až 29 roční/ to znamenalo 7. priečku svetového poradia.

Pavel Vahala

Pre nezainteresovaných možno neznámy človek, ale pre tých tých, ktorí pri triatlone už čo to preskákali osoba známa a pre nás Nitrančanov aj človek najdôležitejší. Málokto vie že práve Hoch je prvý Slovák, ktorý sa postavil na štart na Hawaii. Ešte v dobách hlbokého temna, keď bol trestný čin mať aj sadu Campagnolo na favoritovom ráme, sa spolu s čechom Vítovcom predstavili ako „exoti“ z východu na hawajskej posvätnej pôde na štarte IRONMANU. Podarilo sa mu to zopakovať ešte tri krát a patrí zatiaľ, medzi slovenských rekordérov medzi účastníkmi na Hawaii.

Spomínal som to aj na jeho uvedení do siene železnej slávy v Piešťanoch, že tak ako Cyril a Metod doteperili písmo sväté do Nitry, tak isto Hoch z Moravy dotrepal k nám triatlon. Pobláznil v Nitre skvelú partiu chalanov /Marko, Žáčik, Baron a Baronová, Peciar, Dubaj, Pospíšil, Pažický,Wachal,Parikrupa/ a vďaka nemu si môžeme dať pred meno titul IRONMAN.

Založil klub SMTA Nitra, ktorý dokázal organizovať skvelé triatlony a duatlony. Prvý krát pred M- ČSFR v duatlone v roku 1992 bola na slovensku veľkolepá Pasta party. A bola veľkolepá, preto že toľko nacápaných pretekárov pred pretekmi som už od vtedy nevidel. Povláčil nás po celom svete a naším hlavným cieľom bolo od roku 1998 absolvovanie IRONMAN Series. SMTA Nitra má vďaka Hochovi najviac Ironmanov v jednom klube a Žáčik a Baron účasť na Hawaji. Nitra sa vďaka nemu stala hlavným mestom Slovenského Ironmanu.

Hoch je aj neodmysliteľnou postavou Slovakmanu, /riaditeľskú takovtku som mu síce zobral/, ale dostal najdôležitejšiu úlohu akú som len mohol niekomu dať: vybrať v nitrianskej nemocnici najkrajšie baby , aby sa v cieli starali o atmosféru a vítali všetkých v cieli a s úsmevom Vám vešali medaile na krk.

Bolo mi cťou na vyhlásení Slovakmana uviesť Hocha do našej siene slávy nie len pre toto čo som tu napísal ,on je v tej sieni hlavne pre to, že je to jeden z najlepších ľudí akých som kedy stretol.

Vlado Baron.

P.S. Aby som nezabudol, Hoch bol aj členom prvého VV STU a od kedy tam nie je, ide to tam dolu vodou.

4 x MS IRONMAN HAWAII

3 x MS Long Distance NICE

IM Roth, Lanzarote, Klagenfurt, Zurich, Malaysia,Nice, a mnoho ďalších dlhých triatlonov po celej Európe.

Martin Baláž

Vernosť. Práve táto cnosť doviedla Šulekovského šuhaja až do Železnej siene slávy. Unikátny, to je asi je asi najvhodnejší prívlastok pre vášnivého fanúšika Nemeckej spolkovej republiky z čias minulých, no v tomto prípade najmä účastníka všetkých desiatich Slovakmanov 226. 10 krát preťal cieľovú pásku jediného dlhého triatlonu na území Slovenska a tak sa právom zaradil do Železnej siene slávy.

Viac už metalista triatlonista o sebe a o nás:

Uprostred horúceho leta 2012 som v Piešťanoch na brehu majestátneho Váhu dobehol do cieľa Slovakmanu. Bol to výročný desiaty Slovakman a ja som jeho cieľovú pásku preťal po desiaty krát. Keď si v duchu vybavím všetkých 10 ročníkov zdá sa mi to až neuveriteľné. A za ten čas mi tento pretek prirástol k srdcu. Veď ho poznám od jeho zrodu, vybavujem si každý ročník a aj vďaka nemu mám kopu skvelých kamarátov, nezabudnuteľných spomienok, zážitkov, skúseností a niekoľko GB fotiek a videí na hardisku.

Ako to začalo?

Slovakman 2003. Prvý ironman v mojom živote. Pretek, na ktorý mám najviac spomienok. A keby to bolo možné, chcel by som ho prežiť ešte raz. Pretek, ktorý ma dostal. Hoci som v cieli tvrdil, že nikdy viac Ironman, o rok som znovu stál na štarte. A na ten ďalší znovu, priťahovaný možnosťou posúvať svoje vlastné hranice. A každý rok som sa chcel zlepšiť.
Slovakman sa stal mojim každoročným rituálom, niečo ako indiánsky Slnečný tanec.

Nebolo mojim cieľom absolvovať všetkých 10 ročníkov, to prišlo tak nejako samo. Ale je pravda, že asi od 7-8 ročníka mi kamaráti triatleti začali pripomínať, že séria by sa nemala trhať. No a dokončiť deväť ročníkov a nepostaviť sa na štart desiateho? …to sa nedá! A tak som za 10 rokov existencie Slovakmana na jeho tratiach odplával 38km, odjazdil 1800 km a odbehol 422km. Zažil som všetky druhy počasia od príjemne zamračeného cez dážď a silný vetrisko až po búrku a tropickú horúčavu. Po desiatich rokoch môžem povedať, že všetky ročníky boli skvelé a hoci som zažil aj atmosféru kvalifikačných pretekov série Ironman, Slovakman je pre mňa stále pretek č.1!

Veľmi stručná štatistika:

Najhorší čas: 12:37:23 (2003)

Najlepší čas: 9:20:09 (2010)

Ako to skončilo?

Ešte to neskončilo! Ten najlepší, životný Slovakman je ešte stále predo mnou!!!
Tieto riadky by som však nepísal, pokiaľ by sa Paľo a Vlado každoročne nepúšťali do organizácie tohto pre nás už dnes legendárneho preteku. Za to im patrí obrovská vďaka. A preto želám im ešte veľa energie, nadšenia a chuti do organizácie ďalších ročníkov. Chlapi ďakujem vám obom, ale taktiež všetkým, čo vám pomáhajú. Urobili ste obrovský kus poctivej práce. Ste borci! Vidíme sa na štarte!

ALOHA!

Marek Nemčík

Čo napísať o tomto teraz citujem triatlonovú legendu Jardu Hýzla: Triatlonovém bláznu v nejlepším možném smyslu tohoto slova, který si jede své blues a už se mu to tak zažralo do života, že asi bez toho nebude moct žít. Ironman je pro něj životní styl. A Mareček je hlavně, skvělý člověk a kamarád.

Áno reč bude o Marekovi Nemčíkovi, novom členovi siene slávy Slovakmanu.

Tento “absolutne neriadený živel, samorast s vlastnou hierarchiou hodnôt, proste dokonalý exot je ako priroda. Ráta len s veľkými číslami! Ironmanu ako takému on dáva ešte väčšiu globálnosť. Pri ňom človek stráca konkrétny cieľ, miesto, čas. Jednoducho pri ňom neexistuje zooming! Buď má korene ešte od Bonapartistov, keď vpadli do Ruska, eventuálne ho tam na tom východe zanechali Banderovci:)” … (mimochodom, toto je názor nikoho menšieho ako zatiaľ trojnásobného Havajistu Martina Šimkanina) … sa upísal zvláštnej úchylke zvanej Ironman niekedy hrozne dávno a zatiaľ to dopravcoval k 42 úspešne dokončeným pretekom, čo je ďaleko najviac spomedzi všetkej Slovače.

On sám asi nebude nadšený takouto formou prezentácie, ale niekedy, ako celebrita musí strpieť aj toto.

Dokonca sám najväčší Petr Vabroušek si myslí, že “Marek je ztělesněným toho nejpozitivnějšího, co účast na Ironmanech obnáší: přátelství, dobrá nálada, legrace, prožitek postavený nad výkon vyjádřený řečí docíleného času. I on se samozřejmě v každém závodě snaží o co nejlepší výkon, případně vylepšení osobního maxima. Na rozdíl od mnoha jiných nepodřizuje ale 100% tomuto cíli. Naopak je schopen ubrat 20-30% z vlastního výkonu a rozdat je dalším desítkám lidí před startem, při závodě samotném i po něm! Vždy, když se spolu ocitneme na startovní listině libovolného závodu, je mi jasné, že si to užijeme naplno od předstartovní horečky až po fázi doplňování energie po závodě.”

Marek je v podstate multitalent. Ide mu úplne všetko, zoberie do ruky hoci-aký hudobný nástroj – zahrá, dáte mu klávesnicu napíše perlu, aká sa len tak hoci-kedy nečíta, zorganizuje, zariadi snáď úplne všetko, ale je ho v podstate nič z toho nezaujíma tak ako ten bláznivý triatlon. Jediná vec na svete, na ktorú nemá 100% talent, ale keď ho miluješ, tak nemáš čo riešiť.

Proste, Marek je (aspoň podľa Mira Jarošinca ) “čistý blázon, ktorý to ešte nemá v hlavičke usporiadané, ale o to sa viac snaží. Ak ho to neprestane baviť, tak penziu strávi na Havaji na invalidnom vozíčku, ale už ako chodiaca legenda. Proste je to živý prírodný úkaz z východu a to ho predurčuje sa stať maskotom OH 2222. Chváliť ho veľmi nemôžeme, lebo potom mu naprší do nosa a doje..ť ho nemôžeme, lebo skončí v depkách. Tak jemnúčko okolo neho, ako okolo vajíčka. Ináč fasa chalan.”

Marek “žije triatlonom 24 hodín denne a 365 dní v roku. Dáva triatlonu neskutočne energie a hlavne pozitívne smerovanie . Je neskutočné koľko ľudí vie nadchnúť pre triatlon a byť vzorom k prvým krokom k triatlonu. A v neposlednej rade Marek dokazuje, že triatlon nie je len o víťazstvách v celkovom poradí, ale hlavne o osobných víťazstvách. Som rád, že ho poznám a môžem sledovať jeho kroky …. kia kaha my friend ” povedal Marekov veľký kamarát Michal Varga.

Tento východniarsky uragán patrí do koloritu dlhých triatlonov na Slovensku ako časovkárska prilba na triatlonový špeciál. Aj vďaka svojej extravagancii je však neprehliadnuteľný i na svetových Ironmanoch. Ak jeho progres bude pokračovať, tak o chvíľu mu bude 52 týždňov v roku na 52 Ironmanov málo. Želám železné zdravie a nech si udrží oceľový entuziazmus do budúcnosti. Povedal sám Karol Prvý niekedy aj Džalaj prezývaný.

To, že Marek ovplyvnil aj predchádzajúcich členov siene slávy Slovakmanu je zrejmé zo slov Maťa Baláža (tretieho člena siene slávy). Ten hovorí : “V lete roku 2003 som nočným rýchlikom pricestoval na triatlon do Vyšných Ružbachoch a počas pretekov som si všetku batožinu odložil do Fiatu Punto patriaceho najusmiatejšiemu, najukecanejšiemu a veľmi priateľsky vyzerajúcemu pretekárovi. Po preteku som sa dozvedel že sa volá Marek Nemčík, že žije niekde strašne ďaleko na východe (takmer v Ázii), a keďže bol úplný blázon do triatlonu aj kopu informácií o tomto športe – o pretekoch vo svete, o Havaji, o Jurgenovi Zackovi, Hellriegelovi, de Boomovi a že mám strašný bike a mám si kúpiť lepší. A odvtedy sa naše cesty pravidelne na pretekoch aj mimo pretekov stretávajú. Dobrá nálada a obrovské nadšenie pre triatlon tohto borca stále neopúšťa a chvíle keď sa z nás stávajú súperi len upevňujú naše priateľstvo. Uzavreli sme spolu obrovské množstvo stávok, naplávali, najazdili a nabehali kopu kilometrov, vypili litre metaxy a zažili niekoľko silných chvíľ. Takých, že som chcel aby trvali navždy. Mám toho chlapa naozaj rád.”

Marek nezanechal stopy iba vo svojej rodnej hrude, ale taká celebrita ako je Pepíno Svoboda si o ňom myslí, že “kromě toho, že je můj jediný opravdový zahraniční bratr je také někdo kdo pro Ironmana žije, jelikož Ironman žije v něm. Je to asi nejsilnější sportovní a lidská symbióza, kterou jsem měl možnost za více jak 23 let v tomto sportu poznat. Marka mám prostě rád a těším se, že spolu podnikneme ještě spoustu objevných cest. Jedna z věcí, kterou na něm mám velmi rád je jeho zapálení pro vše co dělá! Protože když to dělá, tak do toho dává vše!”

… áno toto je náš Mareček, človek pre triatlon zapálený a akoby náš spoločný priateľ Jožko Bezák povedal: “nemusí byť trafený silno ale presne, bez aeročapice cyklistickou botaskou a potom duje a duje, všade, kde ho vietor zaveje.”

O jeho ľudských hodnotách je škoda polemizovať. Maťo Holečko to vidí takto: “Marek je môj veľký brat. Človek, ktorému vďačím za všetky moje triatlonové zážitky za posledných 5 rokov. Je to pre mňa obrovská vec.”

Proste, je to chalan, ktorému síce už vykukujú šediny na je ho veľkej XXL hlave ale duchom je to stále dieťa. Asi aj preto má stále problém pochopiť rodinný život, jednoducho do tohto stavu ešte nedospel, ale napriek tomu má vždy najkrajšiu kosačku zo všetkých. Adrejovi Cibulkovi sa rozhodne najviac páčil legendárny GT ZR 2.0.

O jeho vzťahu k triatlonu jasne hovorí aj fakt, že od uvedenia do siene slávy, po napísanie tohto článku stihol dokončiť už svojho 43. Ironmana. Na štart sa postavil s ešte nedoliečeným zlomeným rebrom (mimochodom, zlomil si ho pri triatlonovej afterparty), s mesačným tréningovým výpadkom, ale Ironman vo Švédskom Kalmari mu nemohol újsť. Ako Peťo Štupák hovorí: ” Je to masochistický blázon, ktorý je schopný ísť za sezónu 10 ironov a na polovici z nich sa doslova doplaziť do cieľa len pre radosť z dokončenia.”

Tak toto je Marek Nemčík, nový člen Železnej siene slávy. Chalan s obrovským srdcom, ktorý nám mnohým zmenil pohľad na svet, alebo prevrátil život naruby.

Ďakujeme ti Mareček, že si tu medzi nami.