Prvý československý IRONMAN držiteľ rekordu od r. 1991/1992 v Česku do r. 1999. Na Slovensku je stále držiteľ rekordu od r. 1991/1992 do dnešných dní. Absolútny Slovenský triatlonista dvadsiateho storočia. V roku 1992 sa Edo nominoval na Hawaj na medzinárodných súťažiach. Pozvánku na Havaj dostal na podklade medzinárodných vynikajúcich výsledkov, ale tento raz musel hradiť všetko sám.
Financoval ho priateľ zo školy Ing. Ivan Baláž. Umožnil Edovi aklimatizačný pobyt takmer mesiac pred pretekmi na Havaji. V Rakúsku kúpil Edovi karbónový bicykel s titánovými kolesami a špicami. To bol úplne iný bicykel, tvrdý a ostrý, dokonalý triatlonový „poršák“ so špičkovými prevodmi, presne dimenzovanými rozmermi. Edo plánoval „stiahnuť“ pozíciu o polovicu. Tak sme o tom hovorili, treba stiahnuť umiestnenie na 60. alebo 70. miesto. Netušili sme že to bude 51. miesto. Mal natrénované každodenné kilometre „šprintov“ vo vode.
Bicykel mal natrénovaný v kopcoch medzi Komárnom a Banskou Bystricou cez Banskú Štiavnicu. Bežne behával tréningový maratón 44km pod 2h 25min medzi Komárnom, Kolárovom a späť. Trénoval v umelej alternatívnej 90% vlhkosti a 39 °C horúčave. Sledovali sme rozdiely medzi iontovými nápojmi a výkonmi.
Mal dokonale pripravené telo a napriek tomu sme si povedali: Musí šetriť energiu aby vedel stále čo robí. Nenechať sa strhávať do slepej súťaže.Z vody vybiehal v prvej desiatke asi na 7. pozícii. Na bicykli sa držal v tesnom závese prvých sedemdesiatich. Musím poznamenať, že triatlonisti majú vynikajúco natrénované “bicykle”, ale… Takže Edo stratil na bicykli takmer 80 miest, ale vedeli sme, že v maratóne opäť bude predbiehať.Po prezutí na maratón sa situácia začala rysovať ako v rozprávke.
Diváci videli, žasli a burácali pri ceste. Edo pozvoľna a vytrvalo predbiehal maratóncov doslova ako staroveký bežec. Bez zastávky, počas behu sa oblieval nápojmi, občas niektorý aj vypil, sem tam zjedol banán, ale to najdôležitejšie bolo, že držal tempo.Do cieľa vbiehal ešte plný energie na 51. pozícii v neuveriteľnom zlepšení v čase 9h 17min 20sec, o 40 minút lepší oproti vlaňajšku.
V ten deň sme si hovorili: O rok to bude útok na prvú desiatku. Eduard mal iba 26 rokov.
V absolútnom poradí obsadil 51. priečku svetového poradia.
V kategórii M25-29 /muži 25 až 29 roční/ to znamenalo 7. priečku svetového poradia.
Pre nezainteresovaných možno neznámy človek, ale pre tých tých, ktorí pri triatlone už čo to preskákali osoba známa a pre nás Nitrančanov aj človek najdôležitejší. Málokto vie že práve Hoch je prvý Slovák, ktorý sa postavil na štart na Hawaii. Ešte v dobách hlbokého temna, keď bol trestný čin mať aj sadu Campagnolo na favoritovom ráme, sa spolu s čechom Vítovcom predstavili ako „exoti“ z východu na hawajskej posvätnej pôde na štarte IRONMANU. Podarilo sa mu to zopakovať ešte tri krát a patrí zatiaľ, medzi slovenských rekordérov medzi účastníkmi na Hawaii.
Spomínal som to aj na jeho uvedení do siene železnej slávy v Piešťanoch, že tak ako Cyril a Metod doteperili písmo sväté do Nitry, tak isto Hoch z Moravy dotrepal k nám triatlon. Pobláznil v Nitre skvelú partiu chalanov /Marko, Žáčik, Baron a Baronová, Peciar, Dubaj, Pospíšil, Pažický,Wachal,Parikrupa/ a vďaka nemu si môžeme dať pred meno titul IRONMAN.
Založil klub SMTA Nitra, ktorý dokázal organizovať skvelé triatlony a duatlony. Prvý krát pred M- ČSFR v duatlone v roku 1992 bola na slovensku veľkolepá Pasta party. A bola veľkolepá, preto že toľko nacápaných pretekárov pred pretekmi som už od vtedy nevidel. Povláčil nás po celom svete a naším hlavným cieľom bolo od roku 1998 absolvovanie IRONMAN Series. SMTA Nitra má vďaka Hochovi najviac Ironmanov v jednom klube a Žáčik a Baron účasť na Hawaji. Nitra sa vďaka nemu stala hlavným mestom Slovenského Ironmanu.
Hoch je aj neodmysliteľnou postavou Slovakmanu, /riaditeľskú takovtku som mu síce zobral/, ale dostal najdôležitejšiu úlohu akú som len mohol niekomu dať: vybrať v nitrianskej nemocnici najkrajšie baby , aby sa v cieli starali o atmosféru a vítali všetkých v cieli a s úsmevom Vám vešali medaile na krk.
Bolo mi cťou na vyhlásení Slovakmana uviesť Hocha do našej siene slávy nie len pre toto čo som tu napísal ,on je v tej sieni hlavne pre to, že je to jeden z najlepších ľudí akých som kedy stretol.
Vlado Baron.
P.S. Aby som nezabudol, Hoch bol aj členom prvého VV STU a od kedy tam nie je, ide to tam dolu vodou.
4 x MS IRONMAN HAWAII
3 x MS Long Distance NICE
IM Roth, Lanzarote, Klagenfurt, Zurich, Malaysia,Nice, a mnoho ďalších dlhých triatlonov po celej Európe.
Vernosť. Práve táto cnosť doviedla Šulekovského šuhaja až do Železnej siene slávy. Unikátny, to je asi je asi najvhodnejší prívlastok pre vášnivého fanúšika Nemeckej spolkovej republiky z čias minulých, no v tomto prípade najmä účastníka všetkých desiatich Slovakmanov 226. 10 krát preťal cieľovú pásku jediného dlhého triatlonu na území Slovenska a tak sa právom zaradil do Železnej siene slávy.
Uprostred horúceho leta 2012 som v Piešťanoch na brehu majestátneho Váhu dobehol do cieľa Slovakmanu. Bol to výročný desiaty Slovakman a ja som jeho cieľovú pásku preťal po desiaty krát. Keď si v duchu vybavím všetkých 10 ročníkov zdá sa mi to až neuveriteľné. A za ten čas mi tento pretek prirástol k srdcu. Veď ho poznám od jeho zrodu, vybavujem si každý ročník a aj vďaka nemu mám kopu skvelých kamarátov, nezabudnuteľných spomienok, zážitkov, skúseností a niekoľko GB fotiek a videí na hardisku.
Slovakman 2003. Prvý ironman v mojom živote. Pretek, na ktorý mám najviac spomienok. A keby to bolo možné, chcel by som ho prežiť ešte raz. Pretek, ktorý ma dostal. Hoci som v cieli tvrdil, že nikdy viac Ironman, o rok som znovu stál na štarte. A na ten ďalší znovu, priťahovaný možnosťou posúvať svoje vlastné hranice. A každý rok som sa chcel zlepšiť.
Slovakman sa stal mojim každoročným rituálom, niečo ako indiánsky Slnečný tanec.
Nebolo mojim cieľom absolvovať všetkých 10 ročníkov, to prišlo tak nejako samo. Ale je pravda, že asi od 7-8 ročníka mi kamaráti triatleti začali pripomínať, že séria by sa nemala trhať. No a dokončiť deväť ročníkov a nepostaviť sa na štart desiateho? …to sa nedá! A tak som za 10 rokov existencie Slovakmana na jeho tratiach odplával 38km, odjazdil 1800 km a odbehol 422km. Zažil som všetky druhy počasia od príjemne zamračeného cez dážď a silný vetrisko až po búrku a tropickú horúčavu. Po desiatich rokoch môžem povedať, že všetky ročníky boli skvelé a hoci som zažil aj atmosféru kvalifikačných pretekov série Ironman, Slovakman je pre mňa stále pretek č.1!
Najhorší čas: 12:37:23 (2003)
Najlepší čas: 9:20:09 (2010)
Ešte to neskončilo! Ten najlepší, životný Slovakman je ešte stále predo mnou!!!
Tieto riadky by som však nepísal, pokiaľ by sa Paľo a Vlado každoročne nepúšťali do organizácie tohto pre nás už dnes legendárneho preteku. Za to im patrí obrovská vďaka. A preto želám im ešte veľa energie, nadšenia a chuti do organizácie ďalších ročníkov. Chlapi ďakujem vám obom, ale taktiež všetkým, čo vám pomáhajú. Urobili ste obrovský kus poctivej práce. Ste borci! Vidíme sa na štarte!
ALOHA!
Čo napísať o tomto teraz citujem triatlonovú legendu Jardu Hýzla: Triatlonovém bláznu v nejlepším možném smyslu tohoto slova, který si jede své blues a už se mu to tak zažralo do života, že asi bez toho nebude moct žít. Ironman je pro něj životní styl. A Mareček je hlavně, skvělý člověk a kamarád.
Áno reč bude o Marekovi Nemčíkovi, novom členovi siene slávy Slovakmanu.
Tento “absolutne neriadený živel, samorast s vlastnou hierarchiou hodnôt, proste dokonalý exot je ako priroda. Ráta len s veľkými číslami! Ironmanu ako takému on dáva ešte väčšiu globálnosť. Pri ňom človek stráca konkrétny cieľ, miesto, čas. Jednoducho pri ňom neexistuje zooming! Buď má korene ešte od Bonapartistov, keď vpadli do Ruska, eventuálne ho tam na tom východe zanechali Banderovci:)” … (mimochodom, toto je názor nikoho menšieho ako zatiaľ trojnásobného Havajistu Martina Šimkanina) … sa upísal zvláštnej úchylke zvanej Ironman niekedy hrozne dávno a zatiaľ to dopravcoval k 42 úspešne dokončeným pretekom, čo je ďaleko najviac spomedzi všetkej Slovače.
On sám asi nebude nadšený takouto formou prezentácie, ale niekedy, ako celebrita musí strpieť aj toto.
Dokonca sám najväčší Petr Vabroušek si myslí, že “Marek je ztělesněným toho nejpozitivnějšího, co účast na Ironmanech obnáší: přátelství, dobrá nálada, legrace, prožitek postavený nad výkon vyjádřený řečí docíleného času. I on se samozřejmě v každém závodě snaží o co nejlepší výkon, případně vylepšení osobního maxima. Na rozdíl od mnoha jiných nepodřizuje ale 100% tomuto cíli. Naopak je schopen ubrat 20-30% z vlastního výkonu a rozdat je dalším desítkám lidí před startem, při závodě samotném i po něm! Vždy, když se spolu ocitneme na startovní listině libovolného závodu, je mi jasné, že si to užijeme naplno od předstartovní horečky až po fázi doplňování energie po závodě.”
Marek je v podstate multitalent. Ide mu úplne všetko, zoberie do ruky hoci-aký hudobný nástroj – zahrá, dáte mu klávesnicu napíše perlu, aká sa len tak hoci-kedy nečíta, zorganizuje, zariadi snáď úplne všetko, ale je ho v podstate nič z toho nezaujíma tak ako ten bláznivý triatlon. Jediná vec na svete, na ktorú nemá 100% talent, ale keď ho miluješ, tak nemáš čo riešiť.
Proste, Marek je (aspoň podľa Mira Jarošinca ) “čistý blázon, ktorý to ešte nemá v hlavičke usporiadané, ale o to sa viac snaží. Ak ho to neprestane baviť, tak penziu strávi na Havaji na invalidnom vozíčku, ale už ako chodiaca legenda. Proste je to živý prírodný úkaz z východu a to ho predurčuje sa stať maskotom OH 2222. Chváliť ho veľmi nemôžeme, lebo potom mu naprší do nosa a doje..ť ho nemôžeme, lebo skončí v depkách. Tak jemnúčko okolo neho, ako okolo vajíčka. Ináč fasa chalan.”
Marek “žije triatlonom 24 hodín denne a 365 dní v roku. Dáva triatlonu neskutočne energie a hlavne pozitívne smerovanie . Je neskutočné koľko ľudí vie nadchnúť pre triatlon a byť vzorom k prvým krokom k triatlonu. A v neposlednej rade Marek dokazuje, že triatlon nie je len o víťazstvách v celkovom poradí, ale hlavne o osobných víťazstvách. Som rád, že ho poznám a môžem sledovať jeho kroky …. kia kaha my friend ” povedal Marekov veľký kamarát Michal Varga.
Tento východniarsky uragán patrí do koloritu dlhých triatlonov na Slovensku ako časovkárska prilba na triatlonový špeciál. Aj vďaka svojej extravagancii je však neprehliadnuteľný i na svetových Ironmanoch. Ak jeho progres bude pokračovať, tak o chvíľu mu bude 52 týždňov v roku na 52 Ironmanov málo. Želám železné zdravie a nech si udrží oceľový entuziazmus do budúcnosti. Povedal sám Karol Prvý niekedy aj Džalaj prezývaný.
To, že Marek ovplyvnil aj predchádzajúcich členov siene slávy Slovakmanu je zrejmé zo slov Maťa Baláža (tretieho člena siene slávy). Ten hovorí : “V lete roku 2003 som nočným rýchlikom pricestoval na triatlon do Vyšných Ružbachoch a počas pretekov som si všetku batožinu odložil do Fiatu Punto patriaceho najusmiatejšiemu, najukecanejšiemu a veľmi priateľsky vyzerajúcemu pretekárovi. Po preteku som sa dozvedel že sa volá Marek Nemčík, že žije niekde strašne ďaleko na východe (takmer v Ázii), a keďže bol úplný blázon do triatlonu aj kopu informácií o tomto športe – o pretekoch vo svete, o Havaji, o Jurgenovi Zackovi, Hellriegelovi, de Boomovi a že mám strašný bike a mám si kúpiť lepší. A odvtedy sa naše cesty pravidelne na pretekoch aj mimo pretekov stretávajú. Dobrá nálada a obrovské nadšenie pre triatlon tohto borca stále neopúšťa a chvíle keď sa z nás stávajú súperi len upevňujú naše priateľstvo. Uzavreli sme spolu obrovské množstvo stávok, naplávali, najazdili a nabehali kopu kilometrov, vypili litre metaxy a zažili niekoľko silných chvíľ. Takých, že som chcel aby trvali navždy. Mám toho chlapa naozaj rád.”
Marek nezanechal stopy iba vo svojej rodnej hrude, ale taká celebrita ako je Pepíno Svoboda si o ňom myslí, že “kromě toho, že je můj jediný opravdový zahraniční bratr je také někdo kdo pro Ironmana žije, jelikož Ironman žije v něm. Je to asi nejsilnější sportovní a lidská symbióza, kterou jsem měl možnost za více jak 23 let v tomto sportu poznat. Marka mám prostě rád a těším se, že spolu podnikneme ještě spoustu objevných cest. Jedna z věcí, kterou na něm mám velmi rád je jeho zapálení pro vše co dělá! Protože když to dělá, tak do toho dává vše!”
… áno toto je náš Mareček, človek pre triatlon zapálený a akoby náš spoločný priateľ Jožko Bezák povedal: “nemusí byť trafený silno ale presne, bez aeročapice cyklistickou botaskou a potom duje a duje, všade, kde ho vietor zaveje.”
O jeho ľudských hodnotách je škoda polemizovať. Maťo Holečko to vidí takto: “Marek je môj veľký brat. Človek, ktorému vďačím za všetky moje triatlonové zážitky za posledných 5 rokov. Je to pre mňa obrovská vec.”
Proste, je to chalan, ktorému síce už vykukujú šediny na je ho veľkej XXL hlave ale duchom je to stále dieťa. Asi aj preto má stále problém pochopiť rodinný život, jednoducho do tohto stavu ešte nedospel, ale napriek tomu má vždy najkrajšiu kosačku zo všetkých. Adrejovi Cibulkovi sa rozhodne najviac páčil legendárny GT ZR 2.0.
O jeho vzťahu k triatlonu jasne hovorí aj fakt, že od uvedenia do siene slávy, po napísanie tohto článku stihol dokončiť už svojho 43. Ironmana. Na štart sa postavil s ešte nedoliečeným zlomeným rebrom (mimochodom, zlomil si ho pri triatlonovej afterparty), s mesačným tréningovým výpadkom, ale Ironman vo Švédskom Kalmari mu nemohol újsť. Ako Peťo Štupák hovorí: ” Je to masochistický blázon, ktorý je schopný ísť za sezónu 10 ironov a na polovici z nich sa doslova doplaziť do cieľa len pre radosť z dokončenia.”
Tak toto je Marek Nemčík, nový člen Železnej siene slávy. Chalan s obrovským srdcom, ktorý nám mnohým zmenil pohľad na svet, alebo prevrátil život naruby.
Ďakujeme ti Mareček, že si tu medzi nami.
Český pohár v dlhom triatlone
3.8-180-42.2 km
Piešťany
Usporiadateľ: | Usporiadateľ: ŠK Delfín Nitra, PavúčikSport Team, AMAREA s.r.o , SBT Spid.com, s.r.o v spolupráci s mestom Piešťany |
Dátum konania: | 4.8.2024 |
Štatút podujatia: | Súčasť Českého pohára v dlhom triatlone |
Prihlasovanie: | Jednotlivci: https://register.slovakman.sk |
Štafety: https://register.slovakman.sk | |
Posledný termín je 26.7.2024. | |
Štartovné: | Je určené počtom účastníkov v v prvej vlne a termínom nasledovne:
Jednotlivci prvých 100 prihlásených 169 EUR do 30.4.2024 219 EUR ostatní 269 EUR Štafety 2 – 4 členné: do 30.6.2024 200 EUR ostatní 260 EUR Štafety 5 – 6 členné: do 30.6.2024 240 EUR ostatní 300 EUR Štartovné sa hradí prevodom do 7 dní od registrácie. Účastník bude zobrazený v štartovej listine až po zaplatení. IBAN: SK02 0200 0000 0031 2087 9754 SWIFT: SUBASKBX Majiteľ účtu: ŠK Delfín Nitra Adresa: Za humnami 43, Nitra 94901 Štartovný poplatok je nevratný a neprenosný na iného pretekára, je možné ho presunúť na ďalší ročník podujatia zo zdravotných dôvodov. |
Prezentácia: | Piešťany, Lodenica, 3.8.2024 od 12:00 do 19:00 |
Ustanovenie: | Podujatie sa koná podľa platných pravidiel STÚ a ustanovení týchto propozícií. Každý účastník sa podujatia zúčastňuje na vlastné riziko a je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Usporiadateľ si vyhradzuje právo nutných technických zmien oproti propozíciám podujatia z dôvodu nepredvídaných okolností.
Pri prezentácii je potrebné sa prezentovať platnou licenciou STÚ. Ak účastník nie je jej držiteľom, pri prezentácii si zakúpi jednodňovú licenciu v sume 4 EUR. |
Trate: | Mako swim course
Plávanie: 3,8 km, 3 okruhy s výbehom Časový limit: 2:00 hod! Cyklistika: 180 km, 6 okruhov Časový limit: 10:00 hod. od štartu podujatia! Jazdí sa za vylúčenej individuálnej automobilovej dopravy. Účastníci sú naďalej povinní dodržiavať pravidlá cestnej premávky. Beh: 42,2 km, 6 okruhov Časový limit: 16:00 hod. od štartu podujatia! |
Kategórie: | Slovakman 226 Elite - MUŽI/ŽENY (bez rozdielu veku)
Vekové kategórie - Muži/Ženy (Age Group): 18 – 24, 24 – 29, 30 – 34, 35 – 39, 40 – 44, 45 – 49, 50 – 54, 55 - 59, 60 - 64, 65 - 69, 70+ Do poradia AGE GROUP sa nerátajú pretekári Slovakman 226 Elite a naopak. Štafety: JA - TY – ON Mix 2 – 4 členné Mix 5 – 6 členné Mix štafety možnosť striedania: 3x plávanie, 6x cyklo, 6x beh |
Občerstvenie: | Cyklistika:
1 občerstvovacia stanica, každých 30km voda, iontový nápoj a energetické tyčinky, Cola a banány Beh: Čaká vás občerstvovačka každých 1,5km, takže sa budete môcť pravidelne občerstviť a ochladiť. Aj tento rok pre vás pripravujeme prémiový servis v podobe rozprašovačov vody, nealko piva Erdinger Alkoholfrei, ľadu a energetických nápojov na vybraných občerstvovacích staniciach. K dispozícii budú aj banány, melóny, Cola a iontový nápoj, energetické tyčinky 226ers a gély Maurten. |
Program hlavných pretekov: | 3.8.2024 – sobota
12:00 – 19:00 prezentácia 19:00 poučenie pretekárov (SVK) 19:30 poučenie pretekárov (ENG) 4.8.2024 – nedeľa 5:30 – 6:30 ukladanie vecí do depa 6:45 Štart jednotlivci 6:55 Štart štafety 15:00 predpokladaný príchod víťaza do cieľa 22:45 uzatvorenie tratí 23:00 vyhlásenie výsledkov |
Ceny: | Slovakman 226 - Elite (v EUR)
Muži 01. 700 €, 02. 400 €, 03. 250 €, 04. 150 €, 05. 100 € Ženy 01. 700 €, 02. 400 €, 03. 250 €, 04. 150 €, 05. 100 € Slovakman 226 - Vekové kategórie Prví traja v každej kategórii poháre Štafety Vecné ceny Cena pre najrýchlejšieho plavca Najrýchlejší plavec a plavkyňa získajú ceny,podmienkou je úspešné dokončenie celých pretekov. Cena pre najrýchlejšieho cyklistu Najrýchlejší cyklista a cyklistka získajú ceny, podmienkou pre účasť v tejto kategórii je úspešné dokončenie celých pretekov. Cena pre najrýchlejšieho bežca Najrýchlejší bežec a bežkyňa získajú ceny, podmienkou je úspešné dokončenie celých pretekov. Každý finisher obdrží v cieli medailu a funkčné Finisher tričko. Každá štafeta v cieli obdrží funkčné Finisher tričko pre všetkých členov štafety. |
Áno, tak, ako by sme bez pretekárov nemali pre koho Slovakman organizovať, tak isto by to nešlo bez vás. Na samotné preteky totiž potrebujeme desiatky ľudí, či skôr viac než 100 pár rúk, ktoré nám pomáhajú urobiť nezabudnuteľný zážitok pre našich účastníkov, ich rodiny, priateľov a fanúšikov.
Ani tento rok tomu nebude inak, práve naopak. Snažíme sa posunúť úroveň Slovakmanu ešte vyššie a preto potrebujeme ďalšie šikovné ruky, usmiate tváre a neúnavné nohy.
Je nás viac než 100, máme teda niekoľko dobrovoľníckych stanovíšť. Vyberieme takú, kde sa ti bude páčiť najviac. Najviac dobrovoľníkov potrebujeme pre:
Ak by si si však chcel/a vyskúšať niečo iné, určite sa nám ozvi sa nájdeme pozíciu aj pre teba.
Prosím ak máš otázky, pokojne nám napíš email alebo nás kontaktuj na telefónnych číslach, ktoré sú uvedené v spodnej časti stránky.
Adresa: Rekreačná 3, Piešťany, Slovensko
GPS súradnice: 48.5735164N, 17.8253014E
Cesta autom je veľmi jednoduchá. Ak prichádzate od diaľnice D1, pôjdete stále rovno po Krajinskej ulici až po posledný kruhový objazd pred riekou Váh. Tam odbočíte doprava cez ulicu A. Dubčeka až na Vážšku ulicu, ktorá vedie priamo do areálu podujatia.
Upozornenie: Vážska ulica je jednosmerná, avšak v nedeľu, počas pretekov bude fungovať obojsmerne. Preto vás chceme poprosiť o opatrnú jazdu.
Vlaková stanica Piešťany je od areálu našich pretekov vzdialená 3.5 - 4 kilometre (podľa zvolenej trasy). Z vlakovej stanice odporúčame cestu uličkami Piešťan, na výber máte niekoľko trás, najlepšie bude, ak využijete pomoc mapy.
Ak ste sa ubytovali v centre Piešťan, môžete pokojne nechať auto pri svojom ubytovaní. Do Lodenice sa dostanete veľmi jednoducho, stačí kráčať popri Váhu a po hrádzi sa dostanete priamo k nám. Od Krajinského mostu je to len 1.6 km, od Kolonádového presne 2 kilometre.
Taxíkov je v Piešťanoch veľa. Ceny pre jazdu po meste začínajú od 2.5 €, je však dobré si vždy cenu overiť. Niektoré spoločnosti totiž Lodenicu berú ako lokalitu mimo mesta a dokážu si pýtať vyššiu cenu.
Ak všetko pôjde, ako má, aj tento rok budeme mať k dispozícii obrovské parkovisko v areáli bývalého kempingu Lodenica. Vstup do parkoviska je za budovou pivovaru. Nemusíte sa báť, popri prístupovej ceste vás budú navigovať šípky a naši dobrovoľníci, takže na parkovisko určite trafíte.
Prosíme vás, neparkujte na chodníku popri prístupovej ceste do areálu. Keďže ju počas podujatia budeme využívať ako obojsmernú, veľmi nám pomôže, keď bude priechodná a vaše autá odparkujete na parkovisku.
Už tradičným partnerom ubytovania je hotel Magnólia, ktorý mnohí z vás poznajú z minulých ročníkov. Aj v roku 2024 máme pre vás izby za výborné ceny, priamo na hrádzi a len pár metrov od tratí Slovakmanu.
Pokračujeme v tradícii a naši priatelia z hotela Magnólia, ktorý sídli priamo na brehu Váhu a teda aj takmer priamo na trati našej bežeckej časti, nám vytvorili skvelé podmienky a špeciálnu železnú ponuku.
Jednolôžková izba ALEBO dvojlôžková izba sólo 70 eur /izba/ noc
Dvojlôžková izba 80 eur /izba/ noc
Apartmán – 2 osoby + prístelka pre dieťa 110 eur /izba/ noc
Dvojlôžková izba s prístelkou pre dieťa 100 eur /izba/ noc
Rodinná izba pre 4 osoby / 2 x dvojlôžková prepojená/ 160 eur /izba/ noc
Parkovisko 6,00 Eur / auto/ noc
Kúpeľný poplatok 2,00 eur /osoba/ noc
V cene ubytovania sú zahrnuté raňajky formou bufetu.Platba – pri príchode na recepcii.
Rezervácie ubytovania robiť na kontakte:
mail: marketing@hotelmagnolia.sk
Telefón: +421 33 32 43 127
Bezpečnosť na prvom mieste
V hoteli Magnólia vedia, že na svoje bicykle sme hákliví a chceme ich mať pri sebe. Svoj bicykel si preto môžete zobrať so sebou na izbu. Nemusíte riešiť garáž, ani kufor v aute a pred výkonom sa v kľude vyspať. Buďte však, prosím, opatrní na steny a iné povrchy.
Pred pretekmi stihnete aj raňajky
Druhý dôvod, prečo je hotel Magnólia skvelá voľba, je ich ochota prísť do práce v nedeľu o niečo skôr. Raňajky vám pripravia už od 4:00, takže o rannú kávičku na prebudenie a raňajky neprídete. Ale pozor, opatrne, lebo tie volské oká alebo vianočky môžete vo vode cítiť.
Vlado
Publikované 29.06.2015
Nápad skrsol v hlave Mareka Parikrupu, ktorý získal pocit potreby tam ísť. No a keď že ja už som bol skoro všade (ako chrobák Truhlík), len Rumunsko sa mi doteraz úspešne vyhýbalo, súhlasil som s funkciou technický vedúci a manager v jednej osobe. Po ubezpečení od Mareka , že ubytovanie je zabezpečené vo 4- hviezdovom apartmáne de Luxe v hoteli Grand Or, som 25.6.2015 smelo nasadol do Marekovho Fordu (môj Ford ostal pre istotu radšej doma) a vyrazili smer Romania.
Po prechode rumunských hraníc som si okamžite pripadal ako v Rusku alebo na Ukrajine. Rovnaké budovy, cesty, trochu neporiadok, ale celkom ochotní ľudia. Po nájdení správnej ulice, kde sa mal nachádzať náš Grand Or s apartmánom de Luxe, som tak trochu zneistel. Nič totiž nenasvedčovalo tomu, že by tam mohol byť. Skúsili sme osloviť taxikára s touto zákernou otázkou. Vyvalil na mňa okále, že o Grand Or v živote nepočul, a to v meste robí taxikára asi 15 rokov, a ufujazdil na Dácii preč. Vlastnou šikovnosťou sa nám podarilo nájsť popisné číslo 8 a tam na nás kukal obrovský panelák s každým oknom inej kvality, typu a farby, s rôznymi balkónmi a fasádami. Marek hneď kontaktoval zodpovedného človeka, o ktorom doteraz tvrdil, že je z recepcie Grand Or. Teraz sa však vyjadril, že ide volať toho rumunského k........a! Do piatich minút bol pri nás rumunský podnikateľ, a už nás vliekol do útrob hrozivo vyzerajúceho paneláku. Hneď pri vchode na nás gánili hladne vyzerajúce mačky a psi. Na šťastie sme unikli do výťahu, ktorý sa cestou na tretie poschodie dvakrát zasekol, raz sa vrátil na prízemie a raz sme sa ocitli na 6-tom poschodí. Počas výletu výťahom sme sa dozvedeli ako sa po rumunsky povie vyj........ výťah, a aj to, že to nie je hotel, ale bývanie na súkromí. Ale čo už. Mohli sme ešte spať vonku s mačkami. Po asi šesť násobnom otočení kľúčom v zámku o 360st. sa pred nami v plnej paráde objavil apartmán de Luxe. Chvála bohu to bol 3-izbový byt po úplnej rekonštrukcii a úplne zodpovedal minimálne 3- hviezdičkovým apartmánom u nás. Mohli sme sa zložiť a ísť hľadať dianie pretekov.
Po jazdení hore dole, tam a späť, sme konečne objavili centrum diania, stredisko Hanul Pescarilor. Tu bola prezentácia, plávanie a vyhlásenie výsledkov. Cyklistika sa odohrávala na cca 24 km okruhu (7x) a nájazd a odjazd. Perličkou bol maratón v centre mesta Oradea v mestskom parku na 1100 metrovom okruhu, ktorý sa bežal 38 krát.
V piatok sme sa zoznámili s riaditeľom X-Mana, Istvánom Szokolszkym, prešli prezentáciou a expom a prišla na rad návšteva depa. Tu som akosi nevedel pochopiť, ako budú povešané bicykle na stojanoch. Po vysvetlení , že oproti sebe, som položil pre staviteľa depa likvidačnú otázku: ako sa dostanú pretekári k bicyklom, keď medzi bicyklami vznikne asi 10 cm medzera. Na šťastie si dal povedať, a po presviedčaní aj zo strany rumunských borcov to roztiahli na prechodnú uličku. O priebežnom depe som sa radšej ani neodvážil diskutovať a išli sme pozrieť vodu. Moc sme nevideli, lebo bola poriadne hnedočierna a vraj aj dosť hustá. Ale v podstate mali všetko, čo preteky potrebujú. Pekne označené, kde sa čo nachádza, v štartovom balíčku bolo to, čo má byť a všetko bolo podľa časového rozvrhu. Milo sme boli prekvapení jazykovou schopnosťou. Všetci zodpovední hovorili plynulo anglicky a niektorí, našťastie pre mňa, aj po nemecky. Po brífingu v troch jazykoch (RO,HUN,ENG) začali Rumuni húfne odovzdávať bicykle do depa aj s vecami na beh. Marek zbledol ako stena, lebo my sme mali so sebou akurát letáky Slovakman. Vidina úspechu sa začala rozplývať v podobe neuložených vecí do depa. Našťastie táto možnosť bola aj ráno o 6:00. Nevedel som pochopiť, prečo sa 75 bicyklov dáva do depa večer. A samozrejme som bol zvedavý, koľko ich tam do rána ostane. Moje obavy sa stratili pri pohľade na ochranku, ktorá napochodovala do depa. Síce dôchodcovia, ale v nepriestrelných vestách a s koltami proklatě nízko. Raz darmo, istota je istota. Spokojní, ako dobre sme odprezentovali, sme sa pobrali naspäť do Grand Or Paneláku. Odparkovali Ford medzi asi 50 Dácií, rozohnali kŕdeľ mačiek a boli sme v De Luxe apartmáne. Výťah sme už z balíčka výhod vynechali. Večer sme pozreli Správy na Jednotke (výhoda apartmánu De Luxe, mali sme aj RTVS) a hurá spať.
V sobotu sme sa zobudili do slnečného rána, nahádzali všetko potrebné do auta, potvrdili taktiku a hurá do boja proti presile Rumunov a Maďarov. Na štarte bol minuloročný víťaz Dávid Bártoš (výrazne sa podobajúci na Šimona Žáčika, opýtam sa Antona, kedy bol v Rumunsku)a taktiež sa tam objavil na Slovensku už známy Peter Erdos, ktorý jazdí za Dvory u Fera Bernátha. Ostatných borcov sme nepovažovali za hrozbu v ceste za úspechom v krajine Draculu.
Hneď po štarte vyrazili Erdos s Bártošom na čelo a hravo vyplávali z mútnej rumunskej vody po ôsmich okruhoch na čele. Marek vyplával štvrtý so stratou štyroch minút. Obavy z maďarskej spolupráce na čele netrvali dlho, lebo Erdos vyrazil ako divý a na 90. kilometri už mal náskok skoro 16 minút na Mareka a 18 na Bártoša. Mareka som krotil, nech si Erdosa nevšíma a nech ide svoje. Vyplatilo sa. V poslednom kole Erdosovi došlo a rozdiel v depe po cyklistike bol cca 3 minúty. Bártoš sa objavil v depe so stratou cca 20 minút za Marekom. Teraz už len dobre zabehnúť, v čom som ale videl asi najväčší problém. Maďari sú dobrí bežci a Marekovi ten beh moc nevonia.
Začal sa bežecký súboj, kde každý o sebe vedel všetko. Na 1,1 km dlhom okruhu sa to krásne kontrolovalo. Organizátor zabezpečil dobré informácie o počte kôl pre pretekárov a ja a Bártošov otec sme sledovali tempo našich koňov. Erdos bol už jasný víťaz a ani Dracula by ho už nezastavil na ceste za víťazstvom. Časom 3:25 v maratóne si jasne dobehol pre víťazstvo. Súboj o rumunské striebro bol ozaj zaujímavý. Bártoš bežal kiláky za 5 minút a Marek za 6. Bolo jasné, ak to Maďar udrží, Mareka predbehne v 35. okruhu, čo znamená 3 km pred cieľom. Každým okruhom bol Marek zelenší a zelenší, ale začalo dochádzať aj Bártošovi. Motali sa obaja po okruhu v sedem minútovom tempe, a bolo pomaly jasné, že druhé miesto pôjde na Slovensko. Nakoniec bol medzi nimi rozdiel cca 800 metrov.
V cieli už na Mareka čakala páska s menom a samozrejme aj ja. Bolo že to radosti z úspechu. Ale netrvala dlho. Heroický boj s Bártošom si vyžiadal svoju daň. Marekovi prestal fungovať takmer každý orgán v tele. Vyvrátil sa aj On (na lavičku) a obsah žalúdka vedľa lavičky. Ponúkol som mu starostlivosť rumunských záchranárov, ktorú kategoricky odmietol a poslal ma po teplé veci do auta. Čo bola asi chyba. Kým som sa vrátil, vicemajster Transylvánie sa už vyvaľoval v najnovšej sanitke aká tam bola a záchranárky do neho už ládovali dávky výživy ako MUDr. Ferrari a MUDr. Fuentes do svojich zverencov. Vraj tam počas mojej neprítomnosti skoro skolaboval a tak sa radšej o neho postarali. Dokonca nepýtali ani zdravotnú kartičku. Za ten čas som ja napchal za všetky stierače áut čo tam boli, letáky Slovakmana, v očakávaní že aspoň jeden Rumun do Piešťan príde. Po agitačnej akcii som vyzdvihol vicemajstra a hurá do De Luxe apartmánu. Tam nás pri dverách čakalo ešte viac mačiek ako obyčajne. Asi sa po celom meste roznieslo, aké celebrity sú tam ubytované.
Večer sme to stihli osláviť dobrou večerou a pivom vo veľmi dobrej a príjemnej reštaurácii. Konečne som nemusel pozerať len na upotených Ironmanov, lebo vedľa nášho stola oslavovala asi Miss Oradea narodeniny a prišli jej gratulovať všetky súperky. Tak sme sa pokochali krásou rumunských dievčat.
Ráno nás čakal moment veľkej slávy. Marek preberal cenu za druhé miesto a ja som mal odovzdávať dva sloty na Slovakmana do Piešťan. Ponúkli sme im dve miesta a urobili z toho lotériu, o ktorú bol veľký záujem. Najskôr prebral ceny Marek a všetci jeho súperi, a dostalo sa im obrovského aplauzu a ovácií. Potom prišla na rad lotéria. Bol som milo prekvapený, že skoro všetci účastíci X-Mana mali svoj lístok v osudí, a vyžrebovaní borci sa tešili, akoby vyhrali štartovné na Hawaii. Tak sa môžeme tešiť na ďalšiu krajinu na Slovakmane.
Čo napísať na záver. Boli to preteky, kde usporiadateľ nič výrazne nepokazil. Nebolo to ako Slovakmane alebo Czechmane, ale merali to chipovou technikou, bolo čo jesť aj piť. (Sponzor bol Nutrend.) Na reklamných banneroch Cerrefouru sme našli tvár Standu Cibulku z ČR. Všetko fungovalo tak ako malo. Nebolo to tak uhladené a vyrovnané ako u nás. Nebol tam veľký zvuk a ani obrazovka a ani atmosféra v cieli. Bolo to také ako na Slovakmanovi na druhom ročníku, ale majú tam oduševneného človeka v podobe Istvána Szokolszkého ktorý X-Mana určite posunie ďalej.
A na záver musím vyzdvihnúť súdržnosť a dobroprajnosť medzi účastníkmi. Na vyhlásenie na druhý deň prišli všetci. Aj tí, čo sa neumiestnili a tlieskali všetkým. Nikto sa nepobral preč počas vyhlasovania ako to môžem registrovať v Čechách, ale hlavne na Slovensku. Zoberiem cenu a ostatní ma nezaujímajú. Neodpustím si poznámku po poslednej skúseností z Dvorov. Hlavne Atóm Levice sú na toto špecialisti, pre nich úcta k súperovi nie je až taká dôležitá (nie u všetkých).
Takže, keď chcete ísť náhodou na X-Mana, nebojte sa, hurá do toho.
S pozdravom Vlado a Marek.
Keď navštívite akúkoľvek webovú stránku, môže na vašom prehliadači uložiť alebo načítať informácie, väčšinou vo forme cookies. Tieto informácie môžu byť o vás, vašich preferenciách alebo vašom zariadení a väčšinou sa používajú na to, aby stránka fungovala tak, ako očakávate. Informácie vás zvyčajne nepriamo neidentifikujú, ale môžu vám poskytnúť personalizovanejší zážitok z webových stránok. Pretože rešpektujeme vaše právo na súkromie, môžete sa rozhodnúť nepovoliť niektoré typy cookies. Kliknite na rôzne kategórie nadpisov, aby ste zistili viac a zmenili naše predvolené nastavenia. Blokovanie niektorých typov cookies však môže ovplyvniť váš zážitok zo stránky a služby, ktoré sme schopní ponúknuť.
Tieto cookies sú potrebné pre fungovanie webovej stránky a nemôžu byť vo našich systémoch vypnuté. Zvyčajne sú nastavené iba ako reakcia na akcie, ktoré ste vykonali a ktoré vyústili do požiadavky na služby, ako je nastavenie preferencií súkromia, prihlásenie alebo vyplňovanie formulárov. Môžete nastaviť svoj prehliadač tak, aby tieto cookies blokoval alebo vás o nich informoval, ale niektoré časti stránky potom nemusia správne fungovať.
Tieto cookies sú nastavené prostredníctvom našej stránky našimi reklamnými partnermi. Môžu byť použité týmito spoločnosťami na zostavenie profilu vašich záujmov a zobrazenie relevantných reklám na iných stránkach. Fungujú tak, že jedinečne identifikujú váš prehliadač a zariadenie. Ak tieto cookies nepovolíte, nebudete v dôsledku týchto cookies zažívať našu cielenú reklamu na rôznych webových stránkach.