clanok:80

17 dokončených Slovakmanov v jednej osobe

Publikované 23.06.2020

Najemotívnejší – 2003, čas 12:37:23. Môj prvý Ironman. Ostatné ročníky sa mi v spomienkach trochu zlievajú dokopy, ale tento si pamätám celý a veľmi presne. Vybavujú sa mi detaily a znovu viem precítiť všetky emócie od obáv na štartovej čiare, cez uvoľnenie po plaveckej časti až po pocit víťazstva a sebadôvery v cieli. A práve kvôli tomuto pocitu, ktorý trvá ešte dlho po ukončení preteku to robím dodnes. Na preteky som nastúpil bez skúseností, bez systematického tréningu a bez kvalitného materiálneho vybavenia. Plával som bez neoprénu prsiami, šliapal som na biku značky Kelly´s vybavenom Shimano Sora v MTB tretrách a bežal som vo fejkových bavlnených kraťasoch Nike a tielku od Číňanov. S týmto vybavením by dnes začiatočník asi ani nezačal trénovať. Ale odhodlanie, nadšenie, bojovnosť a podpora Mirky (vtedy priateľky, dnes už manželky a matky dvoch našich detí), kamarátov z CK Downhill Hlohovec a rodičov ma doviedlo až do cieľa a určilo moje ďalšie športové smerovanie. A rovnaké nadšenie, odhodlanie a bojovnosť som cítil aj z organizátorov. A som rád, že nám to obom vydržalo...2.8.2003 vzniklo na Slovensku niečo veľké. A myslím, že takmer každý, kto robí tento krásny šport povie, že prvý Ironman je vždy aj ten najkrajší, najemotívnejší.

Najrýchlejší - 2010. Čas: 9:20:09, celkovo 11. Miesto. Mal som ideálne podmienky na prípravu a plne som ich využil. Trénoval som pod vedením Andreja Orlického, a aj jemu som vďačný za dosiahnutý výsledok. V cieli som si povedal, že o rok to musí byť ešte rýchlejšie. Nebolo. Dnes s odstupom času viem, že už nikdy nebudem na Ironmanských tratiach taký rýchly ako 7.8.2010.

Najťažší - 2017, čas 12:02:52. Nechcel som pretrhnúť sériu a na štart som sa postavil v dosť zlom zdravotnom stave. Keby som v piatok šiel k doktorovi, tak mi predpíše silné lieky a pošle ma do postele. Ja som však namiesto toho šiel na prezentáciu po štartovné číslo. Dokončil som, ale v ten deň som si prešiel peklom. A moje telo sa z toho spamätávalo mesiace. Nikdy viac! A nikomu to neodporúčam! A dúfam, že už nikdy nebudem musieť riešiť podobnú dilemu, lebo neviem či budem dosť silný rozhodnúť sa správne. Narodiť sa s hlavou bojovníka môže byť aj prekliatie...

Najvtipnejší zážitok – Počas preteku sa z najlepších kamarátov stávajú najtvrdší súperi. Poznáme to všetci. V roku 2009 sme súperivosť s Marcelom Mikom a Marekom Nemčíkom ešte vystupňovali tým, že sme na prezentáciu doniesli každý fľašu Metaxy*******. Víťaz v cieli berie všetko. Hecovali a podpichovali sme sa na sociálnych sieťach už dosť dlho pred pretekom. Počas preteku bol stav nášho interného súperenia komentovaný Vladom Baronom. Súperi nám hlásili rozostupy a bol to boj na krv. Podarilo sa mi vyhrať a Vlado usúdil, že si to zaslúži samostané vyhlásenie výsledku. Vtedy som jediný krát stál na najvyššom stupienku. A metaxu sme potom spolu všetku vypili na halfironmane v Bátovciach (v tom roku bol až po Slovakmanovi).

Najviac dokončených Slovakmanov – zatiaľ ich mám dokončených všetkých 17. Mňa už sa nikto ani nepýta, či idem Slovakmana, rovno mi povie: Ty musíš!“ Ale nič netrvá večne a aj táto séria raz určite skončí. Na štart Slovakmana sa každý rok staviam s nižšími ambíciami a v hodnotovom rebríčku u mňa výkonnostný šport taktiež klesá nižšie. Slovakman mi dal za tie roky veľmi veľa. Naučil ma bojovať za každých podmienok, veriť si, poznať svoje hranice a mať úctu k súperom. A dal mi tiež veľa známych, kamarátov a priateľov. A práve za toto som mu najviac vďačný. Za možnosť byť súčasťou tej úžasnej športovej komunity.

Počet dokončených Slovakmanov nijako nepreceňujem. Viem, že pripraviť sa na výkon, ktorý zabezpečí miesto na bedni v absolútnom poradí je nezrovnateľne ťažšie ako dokončiť 17 Slovakmanov. A že tento výsledok má aj oveľa vyššiu športovú hodnotu, ako moja séria.

Tieto preteky však nie sú len o nás a našich výkonoch. Sú tu vďaka obetavej práci celého organizačného týmu. Riaditeľom, členom týmu, dobrovoľníkom a zdravotníkom vďačíme za to, že môžeme pretekať doma, užiť si veľké preteky so všetkým, čo k nim patrí. So skvelými komentátormi, zázemím, diváckou kulisou, búrlivou atmosférou, veľkolepým vyhlásením výsledkov a na zaplatenie štartovného si nemusíme brať úver :) ...patrí im za to obrovská vďaka a kým budem vládať, budem sa do Piešťan každoročne rád vracať! 

ostávam so železným pozdravom a teším sa na stretnutie v Piešťanoch, Martin Baláž